TPL_ESW_EASYPEASY_MAIN_CONTENT

Fedor Gál

Články

Několik poznámek ke článku Bohumila Doležala „Trochu si odpočineme“

  1. Není pravda, že byl učiněn poslední krok ke stabilizaci babišovských Nových pořádků. Naopak, každý krok, který vyznavači těchto pořádků udělají, je přibližuje jeho konci. Lidé nejsou natolik blbí, jenom chvíli trvá, než je něčeho opravdu příliš a donutí je to zvednout zadky.

  2. Není problém, že pan Doležal vidí věci jinak než „Milion chvilek pro demokracii“. Problémem ovšem je, když se otupuje ostří občanského vzdoru diskusí o tom, jestli jsme ve sračkách po kolena, anebo až po krk.

  3. Problém naší současné společnosti není po výtce ani zdaleka český. Jeho odstíny se zrcadlí také na Slovensku, v Polsku, v Maďarsku... Chtělo by se říct, že jsme konfrontováni s „duchem doby“ našeho civilizačního okruhu.

  4. A zpět na začátek k ad. 1): nezvedneme-li zadky, bude to signál, že jsme nehodni budoucnosti a přišel čas k odchodu ze scény. Chceme-li tomu zabránit, tak ne mluvením, ale akcí. Milion chvilek pro demokracii, a další podobné akce, proto vnímám pozitivně.

Článek B.D. zde.

 

 

Donekonečna opakovat je nutné

Mečiarizmus je iba symbol, príznak či syndróm závažnejších chorôb: od nacionalizmu cez korupciu až po hrabivosť a to, čomu sa hovorí populizmus. Áno, porazili sme Mečiara, ale príčiny ostali a dôsledky veselo prežívajú. A budú tu prežívať aj naďalej. Ilúzie o tom, ako raz dobro zvíťazí nad zlom, patria do ríše rozprávok pre malé deti, naivky a manipulátorov.

Podstatné je čosi iné: to, že v každej dobe majú symboly a príznaky aj svoje konkrétne príčiny, konkrétne prejavy a konkrétnych nositeľov. Vtedy to bol Mečiar (nezabudnime však, že Václav Klaus mu sekundoval) a jeho Melody Boys. Môj bože, ako radi by už na to mnohí mečiarovci a mečiarovkyne zabudli! Dnes sú nositeľom toho všetkého Fico, Kaliňák, Danko, Zeman, Babiš, ale aj takí, ktorí nesú pochodeň toho istého myslenia: Orbán, Trump a plejáda ďalších. Keby toto už vtedy neexistovalo aj za hranicami, tak by si dnes Slováci mohli mädliť ruky a skandovať: Slovakia First!

Lenže obete zväčša mlčia a „hrdinov“ všade pribúda neúrekom. A rovnako tak slabne naša pamäť. Dokonca aj tá moja, samozrejme, inak by som sa nenechal nachytať napríklad Milanom Kňažkom na výmenu mien, akými boli Svěchota či Cibula, ktorí tomu odpornému HZDS pomáhali dostať sa na výslnie. Treba donekonečna opakovať, že ľudia Mečiarovho formátu dokážu rozsievať vietor s neuveriteľnou vytrvalosťou – kedykoľvek a kdekoľvek. Viac ma však trápi, ako ľahko sa na ich stranu pridávajú noví „Boží bojovníci“ a koľko ich v kritických okamihoch zovšadiaľ vypučalo.

Stačí sa pozrieť okolo seba. Treba azda menovať súčasné dôsledky? Od „vynovených“ náckov priamo v slovenskom parlamente cez nevyšetrené kriminálne a politické zločiny až po takzvanú „imigračnú krízu“ (som Český občan a kauza sýrskych sirôt ma rozpálila do biela). Našťastie láska a súcit sú večné a napriek tomu, že to vyznie ako klišé, platí tiež, že život je dar. Prehajdákať ho v jalových sporoch sa mi nechce. To radšej vyrazím do ulíc a rozdám si to so súčasnými symbolmi a príznakmi nacionalizmu, korupcie, hrabivosti a populizmu.

Původně napsáno pro týdenník Týždeň (www.tyzden.sk)

 

Podporují nás:

                                                     30 05 2018 KJ                 30 05 2018 Uprazeno             

Partneři:

PN logo sRGBlogo pozadi cervena udalostiart-for-good-logo1Xantypacd12 8DeSYo4 HLIDACIPESlogoFINALv6 2016-10-02 Logo RR 2016 1

logo big   cze-logo    Peroutak logo1