TPL_ESW_EASYPEASY_MAIN_CONTENT
nacionalisti-vsetkych-krajin-spojte-sa
Jean David. Parrots. wikiart.org

„Nacionalisti všetkých krajín, spojte sa!“

Katalánski nacionalisti chcú vystúpiť zo Španielska, ale zostať v Európe. Ich konanie paradoxne podporujú najmä nacionalistické strany, pravicové aj ľavicové, ktoré chcú vystúpiť z Európskej únie. Zdá sa, že ich spoločným princípom je rozbíjať spojenie s najbližším nadradeným celkom. Čo z tejto oportunistickej aliancie vyplýva pre svet? Možno očakávať nejaký nový revolučný manifest? Napríklad „Nacionalisti všetkých krajín, spojte sa!“. Politológovia skonštatujú, že keď mohol byť tmelom režimu triedny boj, prečo by nemohol byť tmelom nového sveta oxymoron alebo aporia?    

*

Najskôr krátka bilancia tohto boja.

Od nelegálneho referenda a jednostranného vyhlásenia nezávislosti uplynulo viac ako pol roka. Od volieb do regionálneho zhromaždenia päť mesiacov. Katalánsku sa vďaka aplikácii paragrafu 155 španielskej ústavy darí žiť viac-menej normálne pod správou federálnej vlády. Decembrové voľby vyhrala prekvapivo stredopravá unionistická strana Ciudadanos (Občania), no vládu sa pokúša zostaviť koalícia, ktorú spája len myšlienka separatizmu. Zatiaľ sa im to nedarí, pretože na post „prezidenta“ (župana, po česky hejtmana) navrhujú ľudí, čo sú buď vo väzení, alebo na úteku z krajiny. Provokovať normálne zmýšľajúcich ľudí a tak potvrdiť svoje nespochybniteľné právo je pre nich dôležitejšie, než zodpovedne obhospodarovať Katalánsko. Ponúkajú revolučné návrhy diaľkovej vlády a prezidenta ako hologram zo zahraničia alebo z väzenia. Až do vymenovania novej vlády garantom všetkého (chod inštitúcií, regionálne pôžičky, bezpečnosť, školstvo, zdravotníctvo, každodenná doprava, atď.) zostáva Madrid. Separatistickí Katalánci sa venujú ideológii a jej propagande. 

Kverulant Puigdemont, veľký republikán, je na úteku v kráľovstve belgickom, momentálne súdne stíhaný v Nemecku. Anna Gabriel, šéfka radikálnej ľavice, ušla cez Venezuelu a Kubu do Švajčiarska. Marta Rovira, šéfka ľavicových separatistov (ERC), keď ju predvolali na súd, ušla do Švajčiarska. (Nevie sa, či na nafukovacom člne alebo peši cez Pyreneje a Alpy.) Separatisti na úteku zostávajú v kontakte napriek hlbokým ideologickým rozporom a dožadujú sa pomoci od Európskej únie a  dokonca OSN. Ani si nevšimli, že okrem španielskych médií im už nikto nevenuje pozornosť. Oriol Junqueras, viceprezident Puigdemontovej vlády, je vo vyšetrovacom väzení, rovnako ako šéfovia propagandistických agentúr ANC a Omnium. Pep Guardiola, futbalista, je v Anglicku a provokuje anglickú futbalovú federáciu svojimi politickými extempore. Nacionalistické Katalánsko sa venuje hlavne medzinárodnej komunikácii. 

Samotné Katalánsko sa dnes delí na dve nezmieriteľné polovice. Manželstvá sa rozvádzajú, z Katalánska odchádzajú celé rodiny nekatalánskych Španielov. Viac ako 4 000 firiem presídlilo z Katalánska do iných španielskych regiónov. Hispanofónni Španieli sa dožadujú aspoň 25% zastúpenia španielčiny v školách, čo im doteraz Katalánci odmietali. (Je pravda, že počas 36-tich rokov frankizmu sa zase neučila katalánčina, ale je toto najlepší recept na riešenie starých krívd?)  Sudcovia odhaľujú konšpiračné materiály z príprav na nelegálne referendum, zverejňujú sumy spreneverených peňazí, rodinkárske nominácie medzi národovcami, mafiánske ovládanie miestnej polície, dlhoročnú lživú propagandu separatizmu, atď. Separatisti čo ešte neušli, dnes na odľahčenie hovoria, že to všetko netreba brať vážne; bola to len frivolná „symbolická performancia“ (Artur Mas). V Španielsku sa reakciou na katalánsky suprematizmus začína neoficiálne rodiť dosiaľ nevídaný španielsky nacionalizmus, cirkulujú výzvy na bojkot katalánskych výrobkov (60% katalánskeho obchodu je so zvyškom Španielska.) a požaduje sa posilnenie centrálnej moci, čiže rušenie právomoci autonómnych regiónov.  

Žiadosť časti Kataláncov o právo na sebaurčenie, inšpirovalo občanov z krajov Tarragona a Barcelona (v obidvoch okrskoch zvíťazili unionisti) k tradeskancionalistickej reakcii. S argumentmi, ktoré separatisti používajú voči centrálnej vláde, sa táto občianska iniciatíva dovoláva nezávislosti na prípadne samostatnom Katalánsku. Vytvorili projekt Tabarnia proti dvom ostatným krajom (Lérida a Gerona), kde vo voľbách, vďaka D'Hondtovmu volebnému zákonu (bonusy pre víťaznú stranu v každom volebnom okrsku), zvíťazili separatisti. [Pri všetkých iných volebných systémoch – proporcionálny, čiastočne proporcionálny alebo väčšinový – by separatisti boli prehrali.] A tak Tabarnia chce zostať pripojená k Madridu, pretože jej obyvatelia už majú dosť platenia na ostatných Kataláncov – obyvateľov Traktorie (narážka na traktoristické manifestácie roľníkov v Barcelone). Z  tejto truc-paródie sa stáva čim ďalej tým serióznejší politický projekt, keďže nacionalisti nemajú zmysel pre humor.

*

Táto „historická » bitka ešte neskončila a neskončí ani keď aktéri nacionalistickej krízy budú odsúdení za porušovanie ústavy, protištátnu vzburu, spreneveru a Katalánsko sa vráti, s novou, celo katalánskou vládou, do normálnych koľají. Zostanú individuálne spomienky, emócie a propagandistické heslá. Národný pátos. Všetko zhrnuté do niekoľkých znevážených slov, ktoré to všetko spôsobili. „Demokracia“, ktorej sú Katalánci etalónom, Španieli ju potláčajú a zvyšok sveta to ešte nepochopil. „Mierumilovnosť“, ktorou Katalánci chceli porušiť ústavné zákony, zatiaľ čo Španieli na nich poslali políciu, aby sa zákony rešpektovali. „Dialóg“, čo katalánski secesionisti neustále ponúkali vláde, ba celej Európe, za podmienky, že sa predom príjmu všetky ich požiadavky. „Progresívnosť“, ktorej sú Katalánci vynálezcom a garantom. „Nezávislosť“, atď. Skrátka, utópia o najlepšom sebe. Šesť posledných mesiacov roka 2017 sa do fanúšikovskej histórie pripíše ako hrdinské gesto „národa“ katalánskeho a pridá sa k „rozprávkovým dejinám, kde nad skutkami prevláda imaginácia a legendy, podľa ktorých bol Lohengrin Katalánec a Parsifal našiel svätý Graal na hore Montserrat...“ ako hovorí spisovateľ Eduardo Mendoza, Katalánec. A Katalánsko zostane v zajatí svojej slovnej konštrukcie krajších zajtrajškov.

*

Prečo o tom písať pre slovenského a českého čitateľa?

Malo by nás zaujímať, ako sa táto nacionalistická utópia – po utópii internacionalistickej, ktorú sme si užili – mohla ocitnúť v strede všetkého politického a každodenného diania osemmiliónového Katalánska, a na chvíľu zaujať aj Európu. Ako je možné, že dlhoročné zneužívanie jazyka prinieslo plody nielen u miestneho obyvateľstva, ale dokonca aj u zahraničných novinárov? Nepripomína nám to sľuby našich bývalých krajších zajtrajškov, a pol sveta, čo tomu uveril? Dokedy bude homo sapiens trpieť jazykovú perverzitu historicko-politických sloganov, toto reklamno-magické narábanie s jazykom. Viacdemokracia proti demokracii, republika proti parlamentnej monarchii, a mnoho iných pojmov bez spresnenia a bez záruky.

Po druhej polovici 20. storočia, a s priamou pamäťou tej prvej, sme sa právom nádejali, že ľudia "vyrástli". Osvietenstvo sa však nekonalo. A znovu sa začalo planými sľubmi pre pracujúcich, pre robotnícku triedu alebo pre národ. Svet sa nepoučil a časť ľudstva znovu pritakáva hromadnej ideológii. Veď kto by sa nepodpísal pod politiku založenú na pokroku, na láske k mieru a k dialógu? Kto by odmietol viacdemokraciu? Kto by dnes nebojoval za bezbrehú nezávislosť ? Hlavne keď propagandisti sľubujú samé nové práva... a nijaké povinnosti, nijakú zodpovednosť. Tobôž nie trestnoprávnu.

 

TPL_ESW_EASYPEASY_ADDITIONAL_INFORMATION

Glosy

Podporují nás:

                                                     30 05 2018 KJ                 30 05 2018 Uprazeno             

Partneři:

logo pozadi cervena udalostiart-for-good-logo1Xantypacd12 8DeSYo4 HLIDACIPESlogoFINALv6 2016-10-02 Logo RR 2016 1

logo big   cze-logo    Peroutak logo1